Krvna skupina je oznaka za klasifikacijo krvi na osnovi prisotnosti antigenov na površini rdečih krvničk. Antigeni so kemijsko gledano beljakovine, ogljikovi hidrati, glikoproteini ali glikolipidi. V rdečih krvničkah in v krvnem serumu so določene, specifično delujoče snovi, ki lahko vplivajo na skepljanje (aglutinacijo) tujih rdečih
V tem primeru je najbolj ugodna krvna skupina O za rdeče krvne celice in AB za krvno plazmo, saj ju lahko damo bolniku katere koli krvne skupine. V Sloveniji ima krvno skupino A približno 40 % ljudi, O 38 %, B 15 % in AB 7 %. Približno 18 % ljudi je Rh D-negativnih, kar pomeni, da lahko prejemajo kri le od prav tako Rh D-negativnih krvodajalcev.
Těhotenství a RH faktor. Zatímco to, jakou krevní skupinu má krev matky a jakou má dítě, až tak důležité není, u RH faktoru je to jiné. Pokud totiž dojde k tomu, že matka má negativní RH faktor (RH faktor mínus) a dítě má RH faktor pozitivní (RH faktor plus), pak to může znamenat poměrně velký problém.Systém AB0 klasifikuje krvné skupiny podľa zastúpenia antigénov A a B v červených krvinkách, a protilátok anti-A či anti-B v plazme. S jeho pomocou rozlišujeme štyri hlavné kategórie: A, B, 0 a AB. Určite ste si však všimli, že krvné skupiny majú za písmenom aj znamienko + alebo -. Ide o takzvaný Rh (Rhesus) faktor. Najpomembnejša sistema krvnih skupina sta ABO in RhD. Glede na to ločimo krvne skupine A, 0, B in AB ter Rh-D pozitivno in negativno krvno skupino. Največ Slovencev ima krvno skupino A – približno 40 odstotkov. Nekaj manj jih ima krvno skupino 0, B je okoli 15 odstotkov, AB pa je izjemno redka, ima jo le 7 odstotkov ljudi.
Raritou je krvná skupina AB, predovšetkým v kombinácii s negatívnym Rh faktorom. Mimochodom, vo svete je podľa všetkého najviac práve "nulkárov". Jeden zo štyroch ľudí bude potrebovať niekedy počas života transfúziu krvi. Len 37 % populácie spĺňa prísne kritériá darcovstva krvi. Menej ako 10 % však dáva krv pravidelne.. 38 303 363 186 398 244 74 145 8